Chránené vtáčie územie

Pripájam mapu Chráneného vtáčieho územia v oblasti Bratislava -

V Y H L Á Š K A
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 24. októbra 2008,
ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
podľa § 26 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny ustanovuje:
§ 1
(1) Vyhlasuje sa Chránené vtáčie územie Dunajské
luhy (ďalej len „chránené vtáčie územie“) na účel zabezpečenia
priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho
významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov
bociana čierneho, brehule hnedej, bučiačika
močiarneho, čajky čiernohlavej, haje tmavej, hlaholky
severskej, hrdzavky potápavej, chochlačky sivej,
chochlačky vrkočatej, kačice chrapľavej, kačice chripľavej,
kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, ľabtušky
poľnej, orliaka morského, potápača bieleho, rybára
riečneho, rybárika riečneho, volavky striebristej
a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.
Chránené vtáčie územie sa vyhlasuje aj na účel zabezpečenia
priaznivého stavu biotopov a zabezpečenia
podmienok prežitia a rozmnožovania sťahovavých vodných
druhov vtákov vytvárajúcich zoskupenia počas
migrácie alebo zimovania, najmä druhov uvedených
v prílohe č. 1.
(2) Chránené vtáčie územie sa nachádza v okrese
Bratislava II v katastrálnych územiach Podunajské
Biskupice, Ružinov, v okrese Bratislava IV v katastrálnom
území Karlova Ves, v okrese Bratislava V v katastrálnych
územiach Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce,
v okrese Senec v katastrálnych územiach
Hamuliakovo, Kalinkovo, Nové Košariská, v okrese Dunajská
Streda v katastrálnych územiach Baka, Bodíky,
Čilistov, Dobrohošť, Gabčíkovo, Kľúčovec, Kyselica,
Medveďov, Mliečno, Rohovce, Sap, Šamorín, Šuľany,
Vojka nad Dunajom, v okrese Komárno v katastrálnych
územiach Číčov, Iža, Klížska Nemá, Komárno, Kravany
nad Dunajom, Moča, Nová Stráž, Patince, Radvaň nad
Dunajom, Trávnik, Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove
a v okrese Nové Zámky v katastrálych územiach Chľaba,
Kamenica nad Hronom, Mužla, Obid, Štúrovo.
(3) Chránené vtáčie územie má výmeru 16 511,58
hektára; hranice chráneného vtáčieho územia sú vymedzené
v prílohe č. 2.
§ 2
(1) Za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny
vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia,
sa v celom chránenom vtáčom území považujú
a) výrub alebo vykonávanie akýchkoľvek zásahov do
drevín rastúcich mimo lesa od 1. marca do 15. augusta
okrem vykonávania povinností podľa osobitných
predpisov,1)
b) zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho
porastu2) na iný druh poľnohospodárskeho pozemku,
3)
c) zmena druhu pozemku z ostatnej zatrávnenej
plochy3) na iný druh poľnohospodárskeho pozemku
okrem zmeny na trvalý trávny porast,
d) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti
hniezda orliaka morského, haje tmavej alebo bociana
čierneho, ak tak určí obvodný úrad životného
prostredia, okrem zabezpečenia ochrany lesa,4)
e) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov
a ostatných zatrávnených plôch okrem existujúcich
políčok pre zver,5)
f) rozorávanie zamokrených terénnych depresií, ak
tak určí obvodný úrad životného prostredia,
g) vstupovanie na ostrovy a vchádzanie a státie s plavidlami
a plávajúcimi zariadeniami v okruhu 10 m
od brehov ostrovov nachádzajúcich sa na území
Hrušovskej zdrže od riečneho kilometra 1 842 po
riečny kilometer 1 856 od 1. marca do 15. augusta
okrem vykonávania činností súvisiacich s obhospodarovaním
pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom),
Štátnou plavebnou správou alebo okrem
činností vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym
hospodárom.

(2) Za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny
vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia,sa v častiach chráneného vtáčieho územia uvedených
v prílohe č. 3 považuje
a) táborenie, stanovanie, bivakovanie a zakladanie
ohňa,
b) lov pernatej zveri6) od 16. októbra do 31. mája, ak
tak určí obvodný úrad životného prostredia,
c) športový rybolov z plavidiel, ostrovov alebo umelo
vybudovaných úkrytov od 16. októbra do 31. mája,
d) umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia,
najmä predajného stánku, prístreška okrem použitia
prenosného prístreška pri výkone rybárskeho
práva alebo rybárskeho móla, konštrukcia alebo zariadenie
na slávnostnú výzdobu alebo osvetlenie budov,
scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami
zastavaného územia obce,
e) organizovanie verejných telovýchovných, športových
alebo turistických podujatí, ako aj iných, verejnosti
prístupných spoločenských podujatí,
f) plavba alebo státie plavidiel s vlastným strojovým
pohonom a vodných skútrov mimo plavebnej dráhy
okrem vykonávania povinností v mimoriadnych situáciách
podľa osobitného predpisu.7)
(3) Za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny
vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia,
sa v častiach chráneného vtáčieho územia uvedených
v prílohe č. 4 považuje
a) vykonávanie činnosti uvedenej v odseku 2 písm. a),
d), e) a f),
b) lov zveri alebo rýb z plavidiel od 16. októbra do
31. mája, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia,
c) vstupovanie na ostrovy od 1. marca do 15. augusta
okrem vykonávania činností súvisiacich s obhospodarovaním
pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom),
Štátnou plavebnou správou8) alebo okrem
činností vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym
hospodárom.
(4) Za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny
vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia,
sa v časti chráneného vtáčieho územia uvedenej
v prílohe č. 5 považuje vykonávanie činnosti uvedenej
v odseku 2 písm. a), d), e) a f).
(5) Činnosť ustanovená v odseku 1 písm. d) je zakázaná,
ak je súčasťou lesného hospodárskeho plánu.9)
§ 3
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chráneného
vtáčieho územia, sú uložené na Ministerstve životného
prostredia Slovenskej republiky, na Krajskomúrade životného
prostredia v Bratislave, na Krajskom úrade životného
prostredia v Trnave, na Krajskom úrade životného
prostredia v Nitre, na Obvodnom úrade životného
prostredia v Bratislave, na Obvodnom úrade životného
prostredia v Dunajskej Strede a na Obvodnom úrade životného
prostredia v Komárne, na Obvodnom úrade životného
prostredia v Nových Zámkoch a na Obvodnom
úrade životného prostredia v Senci.
§ 4
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra
2008.

Vonkajšia hranica
Chránené vtáčie územie tvoria tri časti. Prvá časť je reprezentovaná ostrovom Sihoť v katastrálnom území Karlova
Ves, kde je hranica totožná s brehovou čiarou ostrova Sihoť, ktorá je vymedzená riečiskom veľtoku Dunaj a Karlovoveským
ramenom.
Druhá časť Chráneného vtáčieho územia sa nachádza v lokalite Pečniansky les. Hranica v tejto časti územia sa začína
na brehu rieky Dunaj cca 350 metrov západne od Nového mosta. Ďalej pokračuje na severozápad pozdĺž brehovej
čiary, pretínajúc Most Lafranconi, ktorý nie je súčasťou chráneného vtáčieho územia, a pokračuje ďalej pozdĺž
brehu až po štátnu hranicu. Na štátnej hranici sa hranica súbežne so štátnou hranicou prudko stáča na juh a neskôr
na juhovýchod. Od štátnej hranice sa odkláňa juhovýchodným smerom, lemujúc lesný komplex, a pokračuje po návodnú
stranu protipovodňovej hrádze Dunaja prebiehajúcej súbežne s okrajom nájazdu na Most Lafranconi. Pozdĺž
návodnej strany hrádze sa hranica láme na sever, pričom hrádza a nájazd na Most Lafranconi nie sú súčasťou chráneného
vtáčieho územia. V bode, kde sa hrádza stáča na severovýchod, hranica priečne križuje hrádzu a nájazd na
Most Lafranconi až po západný okraj komunikácie lemujúcej západný okraj Pečnianskeho lesa. Ďalej pokračuje
ostro na juh pozdĺž západného okraja tejto komunikácie. V bode, kde sa komunikácia začína stáčať na juhovýchod,
prechádza hranica na jej vnútorný okraj, respektíve na okraj Pečnianskeho lesa. Pozdĺž okraja lesa pokračuje hranica
smerom na východ, neskôr na severovýchod až po ďalšiumiestnu komunikáciu vedúcu z hlavnej cesty smerom na
západ pod protipovodňovú hrádzu Dunaja. Pri južnom okraji sa hranica prudko láme a pozdĺž okraja tejto miestnej
komunikácie prebieha smerom na západ do vzdialenosti 100 metrov. Po 100 metroch sa hranica láme na severovýchod,
obchádzajúc zdevastované plochy. Vzápätí križuje protipovodňovú hrádzu a severovýchodným smerom sa vracia
do východiskového bodu.
Tretia časť chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy má najsevernejší okraj na hranici katastrálnych území Petržalka
a Nivy a najvýchodnejší bod v katastrálnom území Chľaba na hranici sMaďarskou republikou. Hranica tretej
časti chráneného vtáčieho územia sa začína v bode, kde katastrálnu hranicu medzi katastrálnymi územiami Nivy
a Petržalka pretína južný okraj Prístavného mosta. Pokračuje smerom po prúde stredom rieky Dunaj, po hranici katastrálnych
území Ružinov a Petržalka až do vzdialenosti cca 440 metrov poniže ústia zátoky prístavu osobných motorových
plavidiel. Tu sa hranica stáča k brehu, kde na vzdušnej päte dunajskej hrádze pokračuje cca 170 metrov
smerom k Bratislave proti prúdu rieky, tu sa zatáča severovýchodným smerom a pokračuje 170 metrov po južnej
strane lesnej cesty až po križovatku, kde sa stáča doľava smerom k Bratislave a pokračuje po pravej strane lesnej cesty
230 metrov. Tu sa znovu stáča doprava, pokračujúc po južnej strane lesnej cesty asi 370 metrov až po križovatku
lesnej cesty, ktorá vedie juhozápadným smerom k chate. Hranica sa tu stáča doprava, prebieha po juhozápadnej
strane cesty až k areálu chaty, obchádza ho a napája sa znovu na lesnú cestu, kde sa stáča doprava a po pravej strane
cesty pokračuje až na úroveň konca areálu druhej chaty, ktorú obchádza po vonkajšej strane k lesu. Vracia sa znovu
na lesnú cestu a pokračuje severovýchodným smerom po východnom okraji lesnej cesty až po okraj trativodu, kde sa
zatáča juhovýchodným smerom. Pokračuje popri trativode až po okraj lesa. Pri okraji lesa sa stáča najprv 100 metrov
južným a potom 430 metrov juhozápadným smerom vedľa asfaltovej cesty, ktorá sa stáča západným smerom. Po
250 metroch sa stáča južným smerom a po ďalších 250 metroch, kde asfaltová cesta prechádza na lesnú cestu, sa
hranica stáča severovýchodným smerom až po betónové oplotenie čistiarne odpadových vôd firmy Slovnaft. Odtiaľ
hranica pokračuje po vonkajšom obvode oplotenia Slovnaftu až po koniec lesných porastov, kde sa stáča južným
smerom a pokračuje po severnom až severovýchodnom okraji lesných porastov popri pravom okraji poľnej cesty až po
jeho križovatku s novou dunajskou hrádzou v katastrálnom území Kalinkovo. Tu pokračuje po ľavej strane poľnej

cesty, ktorá sa ťahá po pravom brehu priesakového kanála vodného diela Gabčíkovo. Západný okraj porastov lokalizovaných
okolo kalinkovských studní je prepojený so severovýchodným cípom lesných porastov terénnou depresiou,
ktorá sa v súčasnosti nachádza na poľnohospodárskej pôde. V tejto časti hranica prechádza stredom tejto depresie.
Hranica ďalej pokračuje po ľavej strane poľnej cesty, ktorá sa ťahá po pravom brehu priesakového kanála až po prvý
most cez priesakový kanál v katastrálnom území Šamorín. Tu prechádza popri pravej strane pravej asfaltovej cesty,
ktorá vedie od mosta na pláž, až po návodnú pätu hrádze, kde pokračuje po prúde rieky juhovýchodným smerom až
na koniec druhej pláže, ktorá sa nachádza pri hoteli Kormorán v Čilistove. Tu sa hranica stáča juhozápadným smerom
a pokračuje priamkou vedenou z hore spomínaného bodu cez začiatok derivačného kanála vytekajúceho zo zdrže
Hrušov až po bod, ktorý je umiestnený 10 metrov za cestou Čunovo – Dobrohošť oproti koncu dnového prahu v starom
koryte Dunaja. Z tohto bodu hranica pokračuje východným smerom po južnom okraji štátnej cesty Čunovo –
Dobrohošť až po bod, ktorý sa nachádza cca 80 metrov pred starou dunajskou hrádzou križujúcou cestu. Tu sa hranica
stáča severovýchodným smerom, prechádza na druhú stranu cesty a pokračuje až k starej hrádzi v dĺžke
55 metrov, kde sa znovu stáča juhovýchodným smerom a pokračuje po návodnej päte starej dunajskej hrádze cez
spodnú časť nápustného objektu náhradného dotačného vodného systému ramennej sústavy v Dobrohošti. Ďalej
pokračuje pri návodnej päte hrádze až k prvej poľnej ceste spájajúcej Vojčianske jazero s obcou Vojka nad Dunajom,
pokračuje na pravej strane miestnej cesty až ku križovatke s poľnou cestou prechádzajúcou po severnej strane Vojčianskeho
jazera a pokračuje po jej južnom okraji až domiesta, kde sa breh jazera prudko otáča juhozápadným smerom,
vytvárajúc takto polostrov. Tu sa hranica premiestňuje na brehovú čiaru jazera a pokračuje po koniec polostrova,
kde sa vracia na poľnú cestu a pokračuje po jej južnom okraji až k nápustnému objektu pri ceste Vojka nad
Dunajom – Gabčíkovo. Prechádza cez most na druhú stranu kanála a pokračuje jeho pravým brehom až ku križovatke
poľnej cesty, ktorá vedie z prvej odbočky pri Šulianskom jazere, a cesty, ktorá obchádza severný breh jazera. Po nej
pokračuje až po poľnú cestu okolo východného pobrežia jazera, kde sa hranica stáča na juhovýchod a pokračuje
250 metrov po západnej strane poľnej cesty až ku šiji, ktorá oddeľuje jazero od ramennej sústavy. Tu sa hranica presúva
na ľavý breh Šulianskeho ramena, po ktorej pokračuje východným až juhovýchodným smerom až po miesto,
kde sa Šulianske rameno dotýka starej dunajskej hrádze. Tu sa hranica vracia na vodnú pätu hrádze a pokračuje pri
hrádzi až po rekreačnú oblasť v katastrálnom území Bodíky, odkiaľ sa za maštaľami nachádzajúcimi sa na vzdušnej
strane hrádze vracia lesnou cestou na breh ramena, po ktorom pokračuje asi 430 metrov od prehrádzky, a po lesnej
ceste sa vracia na úpätie starej dunajskej hrádze, pri ktorom pokračuje až k miestu, kde sa Bačianske rameno dotýka
hrádze. Odtiaľ hranica pokračuje po južnej strane cesty Vojka nad Dunajom – Gabčíkovo. Od križovatky na Gabčíkovo
pokračuje ďalej juhovýchodným smerom až k zákrute ku Hullám čárde, kde sa 230 metrov od konca zákruty stáča
okrajom lesného porastu smerom na západ a pokračuje 370 metrov. Potom sa stáča smerom na sever, aby sa po
40 metroch stočila smerom na severozápad, a pokračuje 55 metrov. Tu sa stáča severovýchodným smerom a znovu
po 60 metroch pokračuje 150 metrov znovu severným smerom po hranici dvoch lesných porastov. Tu pokračuje postupne
najprv východným smerom, potom severovýchodným a severozápadným smerom až na koniec záhrad, kde
pokračuje 150 metrov až na poľnú cestu, kde sa stáča juhovýchodným smerom a pokračuje po poľnej ceste až na starú
dunajskú hrádzu. Pokračuje 60 metrov severozápadne po jej vzdušnej strane. Tu prechádza na druhú stranu hrádze
až na breh riečneho ramena, kde asi 220 metrov pred ústím ramena do starého koryta Dunaja sa hranica pozvoľna
vracia na vodné úpätie starej dunajskej hrádze, pri ktorom pokračuje až za opravovne lodí Slovenský
vodohospodársky podnik, š. p., kde popri poľnej ceste asi 500 metrov od Hullám čárdy sa vracia na vzdušné úpätie
hrádze. Odtiaľ pokračuje proti prúdu severozápadným smerom 240 metrov, potom 20 metrov severovýchodným
smerom a znovu 170 metrov pokračuje zadnou časťou chatovej osady a vracia sa južným okrajom lesných porastov
na poľnú cestu. Pokračuje po východnej strane poľnej cesty 175 metrov severovýchodným smerom až k lesnému porastu,
ktorý siaha až po cestu od Hullám čárdy smerom do Gabčíkova. Po okraji tohto porastu vychádza hranica znovu
na cestu a pokračuje na východnej strane cesty 430 metrov smerom na sever skoro až k miestu, kde predtým
z neho odbočila. Tu sa hranica stáča východným smerom a pokračuje 250 metrov okrajom lesných porastov. Potom
pokračuje 220 metrov juhovýchodným smerom okrajom porastov, kde sa stáča východným smerom 50 metrov, prechádza
na druhú stranu kanála a pokračuje 50 metrov na juhovýchod. Potom sa stáča na východ a pokračuje 55metrov
až k poľnej ceste, po ktorej pokračuje juhovýchodným smerom po jeho západnej strane 410 metrov, kde sa stáča
juhozápadne. Po 70 metroch sa stáča juhovýchodne a pokračuje 60 metrov. Potom sa stáča na severovýchod a pokračuje
okrajom lesných porastov 330 metrov. Pri severnom cípe lesa sa hranica stáča juhovýchodným smerom a popri
hranici lesa pokračuje 230 metrov, kde sa stáča severovýchodným smerom a pokračuje 285 metrov až na predpolie
hrádze odpadového kanála vodného diela Gabčíkovo. Tu vzdušným predpolím hrádze pokračuje po prúde 1 650 metrov,
kde sa znovu stáča juhozápadným smerom 65 metrov. Prechádza okrajom záhrad na západnú stranu samoty
Dedinský ostrov, po ktorej obchádza celú samotu smerom na juh až po okraj lesného porastu, ktorý je najbližšie ku
starej dunajskej hrádzi. Tu sa stáča na juhovýchod, po 220 metroch sa stáča na severovýchod a pozdĺž úpätia umelo
navozenej terénnej plošiny sa vracia na úroveň úpätia hrádze odpadového kanála Vodného diela Gabčíkovo. Tam pokračuje
ďalej smerom dolu po prúde až na výbežok, ktorý sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta
rieky Dunaj. Od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja je hranica vymedzená okrajom pôvodného
riečiska Dunaja, pozdĺž ktorého prebieha až po okraj severného brehu rieky v mieste ústia odpadového kanála v katastrálnom
území obce Sap. V tomto bode opúšťa hranica severný breh riečišťa toku Dunaja a po západnom okraji lesíka
vybieha smerom na severovýchod, kde sa v inundačnom území napája na okraj lesa a neskôr na okraj predpolia
návodnej strany ochrannej dunajskej hrádze a postupne takto prechádza juhovýchodným smerom, v katastrálnom
území obce Medveďov kopíruje hranice štvrtej časti Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Pri juhovýchodnom

okrajimedveďovskéhomosta sahranica v ostromuhle stáča na juha popribližne 70metroch sa napája opäť na južný
okraj dunajskej ochrannej hrádze – južná päta svahu hrádze a pokračuje juhovýchodným smerom. Po približne 350
metroch sa hranica opäť v ostrom uhle stáča na sever a na úseku približne 120 metrov kopíruje juhovýchodný okraj
asfaltovej komunikácie obec Medveďov – inundačné územie Dunaja. Potom sa hranica v ostrom uhle stáča opäť na
juhovýchod a kopíruje na úseku približne 850 metrov južný okraj asfaltovej komunikácie na korune severnej dunajskej
ochrannej hrádze. Potom hranica schádza pod juhovýchodným cípom obceMedveďov pozdĺž poľnej cesty na južnú
pätu svahu severnej ochrannej dunajskej hrádze a pokračuje východným smerom voľne v rovnakej línii, prechádzajúc
do katastrálneho územia obce Kľúčovec (okres Dunajská Streda). Južne od obce sa na križovatke asfaltových
komunikácií, na korune dunajskej hrádze, hranica v ostrom uhle stáča na sever, pričom kopíruje juhovýchodný okrajmiestnej
asfaltovej komunikácie (hranica je totožná s hranicou štvrtej časti Chránenej krajinnej oblasti Dunajské
luhy). Po približne 850 metroch sa hranica v oblúku napája na južnú pätu svahu starej dunajskej hrádze, ktorá obopína
národnú prírodnú rezerváciu Číčovské mŕtve rameno. Hranica takto pokračuje východným smerom. Juhovýchodne
od obce Kľúčovec sa hranica napája na východný breh Čiližského potoka a smeruje po jeho brehu severným
smerom. Na rozhraní katastrálnych území Kľúčovec a Číčov je hranica totožná s hranicou štvrtej časti Chránenej
krajinnej oblasti Dunajské luhy. V katastrálnom území obce Číčov hranica opúšťa východný breh Čiližského potoka
a východne od obce Kľúčovec sa napája na južný okraj cestnej komunikácie Kľúčovec – Číčov a pokračuje po danej línii
juhovýchodným smerom k obci Číčov. Vo vzdialenosti približne 250 metrov severne od obce Číčov sa hranica
v ostrom uhle stáča na juhozápad, kopíruje pritom južný okraj lesného komplexu. Po približne 280 metroch sa hranica
v ostrom uhle stáča na juh a kopíruje východný breh periférneho kanála na východnom okraji Číčovských rybníkov.
Po približne 365 metroch sa hranica v ostrom uhle stáča na východ a kopíruje východný obvod pozemku porasteného
trávnatou a krovinatou vegetáciou. Hranica sa potom opäť v ostrom uhle stáča na západ a na úseku približne
100 metrov ide súbežne so severným okrajom poľnej komunikácie obec Číčov – Číčovské rybníky – záhradkárska osada.
Po 100 metroch sa hranica v ostrom uhle stáča na juhozápad a kopíruje východný okraj trsťovísk – Hamské tŕstie
a pokračuje takto juhozápadným smerom. Hranica na určitom úseku nosovito vybieha na východ a obopína depresiu
s trávno-bylinnou vegetáciou. Po približne 1 260 metroch na rozhraní katastrálnych území Číčov a Trávnik sa hranica
v ostrom uhle stáča na juhovýchod a na úseku približne 420metrov pretína agrocenózy. Hranica v blízkosti horárne
Ereč na rozhraní katastrálnych území Trávnik a Číčov sa napája na severný okraj lesného porastu a smeruje ďalej
juhovýchodným smerom, kopírujúc vonkajšie hranice štvrtej časti Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Po
približne 240 metroch sa hranica napája na východný okraj miestnej komunikácie Ereč – Číčov. V prudkom uhle sa
stáča na sever a na úseku približne 145 metrov kopíruje východný okraj danej cesty. Potom sa v ostrom uhle hranica
stáča na juhovýchod a kopíruje severný okraj remízok a menších porastov severne od dunajskej hrádze v katastrálnom
území Číčov. Po približne 1 330 metroch sa hranica napája na južnú pätu svahu severnej dunajskej ochrannej
hrádze a na úseku približne 850 metrov v katastrálnom území Trávnik pokračuje hranica východným smerom. Potom
sa hranica v ostrom uhle stáča na sever a kopíruje vonkajší obvod lesných porastov severne od dunajskej hrádze
na rozhraní katastrálnych území obcí Číčov a Trávnik. V katastrálnom území Trávnik vo vzdialenosti približne 250
metrov na západ od hospodárskeho dvora Ronka sa hranica stáča na juh a neskôr sa v ostrom uhle stáča opäť na východ,
kopírujúc južnú pätu svahu dunajskej hrádze, a takto pokračuje ďalej na východ s voľným prechodom do katastrálneho
územia obce Klížska Nemá zhodne s hranicami štvrtej časti Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.
Hranica juhovýchodne od obce Klížska Nemá opúšťa hranicuChránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a pokračuje
ďalej na východ, postupne prechádzajúc do katastrálneho územia Veľké Kosihy. Hranica kopíruje severný breh riečišťa
toku Dunaja južne od päty dunajskej hrádze. Vo vzdialenosti približne 705metrov na juhovýchod od obce Veľké
Kosihy hranica v ostrom uhle prechádza od severného okraja riečišťa toku Dunaja na južný okraj päty svahu dunajskej
hrádze juhovýchodne od lokality Gontva, kóta 112,6 metra. Hranica, sledujúc južnú pätu svahu dunajskej hrádze,
pokračuje ďalej východným smerom. Hranica sa tu kryje s vonkajšou hranicou piatej časti Chránenej krajinnej
oblasti Dunajské luhy. Hranica prechádza do katastrálneho územia Zlatná na Ostrove a obopína Veľkolélsky ostrov.
Pri východnom cípe Veľkolélskeho ostrova hranica ďalej na východ opúšťa hranicu piatej časti Chránenej krajinnej
oblasti Dunajské luhy približne na kóte 108,4 metra. Ďalej hranica pokračuje smerom na východ, kopírujúc severný
okraj riečišťa toku Dunaja v katastrálnom území Zlatná na Ostrove južne od dunajskej hrádze. Ďalej južne od Pavelského
kanála hranica pozvoľna prechádza na severnom okraji porastov lužných drevín opäť na južnú pätu svahu dunajskej
hrádze s postupným prechodom do katastrálneho územia Nová Stráž. Hranica v katastri danej obce rovnako
prechádza po južnej strane päty svahu dunajskej hrádze ďalej na východ. Južne od obce po vonkajšom obvode hranica
obchádza zastavané objekty sociálneho ústavu v časti obce Nová Stráž obce Komárno, pričom park v Novej Stráži
patrí do chráneného vtáčieho územia. Hranica obchádza park po jeho vonkajšom obvode. Ďalej hranica pokračuje
smerom na východ, kopírujúc líniu južnej päty svahu hrádze, a postupne prechádza do katastrálneho územia Komárno.
Hranica postupne prechádza v líniu severného okraja samotného riečišťa toku Dunaja a takto prechádza južným
okrajom intravilánu mesta Komárno ďalej smerom na východ. Pri juhovýchodnom cípe intravilánu mesta Komárno
hranica v ostrom uhle vybieha na sever, kde na úseku približne 1 355 metrov kopíruje západný breh ústia
toku Váhu až po južný okraj cestného premostenia štátnej cesty Komárno – Nové Zámky. Popod premostenie prechádza
hranica na východný breh Váhu a pokračuje južným smerom. Po približne 430 metroch hranica od brehu rieky
prechádza za betónovými plochami na vonkajší obvod priľahlých lužných lesov a prechádza po približne 100 metroch
na juhozápadnú pätu dunajskej hrádze a ďalej pokračuje juhovýchodným smerom južne od samoty Malý Harčáš
a v časti obce Veľký Harčáš obce Komárno. Hranica v danej línii prechádza pozvoľna do katastrálneho územia Iža
a pokračuje ďalej na východ južne od archeologického náleziska Dievčí hrad (Kelemantia). Juhozápadne od obce Iža,

na úseku približne 1 315 metrov, hranica prebieha po severnom okraji riečišťa toku Dunaja a ďalej tesne pod juhozápadným
cípom obce v ústí miestnej komunikácie do inundácie Dunaja sa hranica opäť napája na južnú pätu svahu
dunajskej hrádze. Hranica v danej línii ďalej pokračuje smerom na východ a pozvoľne v danej línii prechádza do katastrálneho
územia obce Patince. Tesne pod juhozápadným cípom Patiniec do chráneného vtáčieho územia patrí aj
približne 975 metrov stromoradia pod južným okrajom štátnej cesty Komárno – Štúrovo. Približne vo vzdialenosti
1 075 metrov od obce Patince sa hranica v ostrom uhle stáča na juh a na úseku približne 140 metrov kopíruje západný
okraj príjazdovej komunikácie do inundácie Dunaja. Ďalej sa hranica stáča na juhovýchod a opäť sa napája na líniu
južnej päty svahu dunajskej hrádze a pokračuje v katastrálnom území Patince ďalej na východ. Juhovýchodne od
obce hranica vybieha v určitom úseku na sever a po vonkajšom obvode obchádza Virtské jazero, ktorého ústie patrí
do chráneného vtáčieho územia. Západnú hranicu tvorí východný okraj miestnej komunikácie na brehu ústia ramena.
Severnú hranicu tvorí južný okraj premostenia štátnej cesty Komárno – Štúrovo. Východnú hranicu tvorí vonkajší
obvod pobrežných lužných porastov. Hranica pretína na rozhraní katastrálnych území Patince a Radvaň nad Dunajom
dunajskú hrádzu. Potom hranica vchádza do inundačného medzihrádzového územia Dunaja a pokračuje
v katastrálnom území Radvaň nad Dunajom ďalej na východ, pričom hranicu tvorí prevažne severný okraj brehových
lužných porastov Dunaja. Ďalej v katastrálnom území obce Moča hranica prechádza opäť na južnú pätu svahu dunajskej
hrádze a pokračuje smerom na východ. Vo východnej časti katastrálneho územia Moča východne od obce vedie
hranica súbežne s južným okrajom miestnej asfaltovej komunikácie na brehu Dunaja severne od ostrova. Obdobne
vedie hranica aj katastrálnym územím Kravany nad Dunajom. Popri južnom okraji obce Kravany nad Dunajom
hranica beží po severnom okraji riečišťa toku Dunaja. Od juhovýchodného okraja obce hranica beží na východ obdobne,
kopírujúc južný okraj miestnej komunikácie na brehu Dunaja. Takto prechádza hranica pozvoľne do okresu
Nové Zámky, do katastrálneho územia obce Mužla. Kopíruje južný okraj miestnej komunikácie pri severnom brehu
riečišťa Dunaja. Pri juhozápadnom cípe osady Čenkov v katastrálnom území Mužla hranica opúšťa južný okraj
miestnej komunikácie a prechádza na severný okraj pobrežných lužných lesov južne od osady Čenkov. Pritom na
úseku približne 230 metrov hranica beží až na samotnom južnom okraji štátnej cesty Komárno – Štúrovo po severnom
okraji pobrežných porastov. Pod juhovýchodným okrajom osady Čenkov sa hranicamierne stáča na juhovýchod
a kopíruje severný okraj pobrežných lužných lesov na severnom okraji riečišťa toku Dunaja a pokračuje ďalej na východ
v katastrálnom území Mužla. Hranica pokračuje ďalej v katastrálnom území obce Obid východným smerom.
Hranica v danej línii pokračuje i do katastrálneho územiamesta Štúrovo. Pod juhozápadným cípom intravilánu mesta
tvorí hranicu severný okraj pobrežných lužných porastov, hranica obchádza ďalej pobrežnú spevnenú plochu tvoriacu
vjazd na breh Dunaja pod celulózkou. Ďalej smeromna východ hranica beží po severnom okraji samotného riečišťa
toku Dunaja vrátane brehových porastov. Približne vo vzdialenosti 370 metrov na východ od Mosta Márie
Valérie sa hranica v ostrom uhle stáča na sever a po približne 65 metroch sa stáča na východ, kopírujúc pritom južnú
pätu svahu dunajskej hrádze na severnom okraji pobrežných lužných porastov východne od intravilánu mesta Štúrovo.
Takto hranica pokračuje až k ústiu rieky Hron. Do chráneného vtáčieho územia patrí aj spodná časť ústia Hrona,
pričom severný okraj tvorí južný okraj železničného mosta cez rieku Hron na rozhraní katastrálnych území Štúrovo
a Kamenica nad Hronom. Hranica ďalej na východ pokračuje od železničného mosta po južnom okraji miestnej
komunikácie. Južne od komunikácie sa nachádzajú agrocenózy a pobrežné luhy. Pod juhovýchodným cípom obce
Kamenica nad Hronom línia hranice pokračuje ďalej na východ južným okrajom asfaltovej štátnej cesty, južne od pohoria
Burda. Južne od štátnej cesty Kamenica nad Hronom – Chľaba sa nachádza inundačné územie Dunaja s pobrežnými
luhmi. Hranica takto postupne prechádza do katastrálneho územia obce Chľaba. Južne od chatovej oblasti
Kováčov hranica opúšťa líniu južného okraja štátnej cesty a napája sa ďalej na východ na severný okraj riečišťa toku
Dunaja s brehovými lužnými porastmi a pokračuje ďalej na východ. Pod juhovýchodným okrajom obce Chľaba patrí
do chráneného vtáčieho územia aj materiálová, sukcesne zarastajúca depresia, ktorá je hydrologicky priamo prepojená
s hlavným tokom Dunaja. Hranica sa nachádza na vonkajšom obvode materiálovej depresie s pobrežnými porastmi
lužných drevín. Ďalej smerom na východ hranica kopíruje severný breh riečišťa toku Dunaja s pobrežnými
lužnými porastmi. Pri ústí rieky Ipeľ do Dunaja sa hranica ostro stáča smerom na sever a chránené vtáčie územie zaberá
samotné ústie rieky Ipeľ až po železničné premostenie Štúrovo – Szob. Západnú hranicu na tomto úseku tvorí východný
okraj poľnej cesty na úseku približne 350 metrov. Ďalej hranicu tvorí západný okraj spoločenstiev nelesnej
vegetácie a východný okraj bývalých sadov/viníc až k železničnému premosteniu. Na severnom výbežku tvorí hranicu
južný okraj železničného premostenia na úseku približne 70metrov. Potom sa hranica v ostrom uhle stáča na juh,
kopírujúc stred rieky Ipeľ, ktorý je súbežný so slovensko-maďarskou štátnou hranicou. Po približne 850 metroch sa
hranica v prúdnici Dunaja prudko v ostrom uhle stáča smerom na západ. Ďalej pokračuje západným smerom proti
prúdu Dunaja, kopírujúc slovensko-maďarskú štátnu hranicu. Pozdĺž slovensko-maďarskej hranice prebieha hranica
západným smerom, tvoriac tak južný okraj Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, a to cez katastrálne
územia obcí Chľaba, Kamenica nad Hronom, Štúrovo aMužla, kde hranica postupne opúšťa okres Nové Zámky a prechádza
do okresu Komárno v katastrálnych územiach obcí Kravany nad Dunajom, Moča, Radvaň nad Dunajom, Patince,
Iža, Komárno, Nová Stráž, Zlatná na Ostrove, Veľké Kosihy, Klížska Nemá, Trávnik a Číčov. V okrese Dunajská
Streda južná hranica v nezmenenej línii prechádza cez katastrálne územia Kľúčovec, Medveďov, Sap, Gabčíkovo,
Baka, Bodíky, Vojka nad Dunajom, Kyselica, Dobrohošť, Mliečno, Čilistov a Šamorín, v okrese Senec cez katastrálne
územie Hamuliakovo až po začiatok hranice katastrálnych území Hamuliakovo a Čunovo. Na spoločnom hraničnom
bode katastrálnych území Čunovo a Hamuliakovo so štátnou hranicou s Maďarskom asi 150 metrov od konca zátokového
oblúka pri hati Čunovo sa zatáča západným smerom súbežne so štátnou hranicou. Prechádza cez Mošonské
rameno a pri križovatke štátnej hranice s lesnými porastmi druhej časti Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy

pokračuje po západnom okraji týchto porastov severným až severozápadným smerom až po koniec týchto porastov,
odtiaľ prechádza na úpätie vodnej strany dunajskej hrádze až po vodohospodársky objekt v katastrálnom území Rusovce.
Obchádza tento objekt zo severovýchodnej časti, potom sa vracia znovu na úpätie vodnej strany dunajskej
hrádze. Po tejto trase hranica pokračuje až k ústiu Chorvátskeho ramena. Vo vzdialenosti 140 metrov od stredu ústia
smerom proti prúdu sa hranica stáča severovýchodným smerom 185 metrov až na breh zátoky. Odtiaľ pokračuje proti
prúdu až ku koncu prehĺbenej časti, kde sa znovu vracia na úpätie vodnej strany dunajskej hrádze. Odtiaľ pokračuje
pri hrádzi až po jeho križovatku s nájazdovým objektom na Prístavnýmost. Tu sa odkláňa od hrádze a pokračuje
popri južnom okraji nájazdového objektu a Prístavného mosta až po bod v strede rieky, ktorý je najsevernejším cípom
Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy.