Späť na zoznam článkov

Ramona - totálne šialenstvo

Publikované: 27.04.2024 23:08:43 | prečítané 2927x | © plavidla.sk

v nasledujúcich krátkych komentároch spojených spravidla vždy s pár fotografiami sa pokúsim priblížit náročnú cestu záchrany jednej 9 metrovej námornej plachetnice, stavanej niekedy dávno za bolševika a dokončenej krátko po revolúcii. Foto z roku 2014, keď už bola loď v rukách jej druhého majiteľa.

ZAČIATOK

Celé to začalo na jeseň 2016, keď som ju opäť po veľa rokoch našiel ukotvenú pri hrdzavom šlepe a zakrytú dvoma či troma starými nafukovacími bazénmi.

Neviem presne kolko rokov uz kotvila na tomto mieste a neviem ani ako sa tam ocitla, viem len, ze jej vtedajsi majitel sa velmi cudoval, ze sa este nepotopila. Potom ako ju kupil a investoval do jej prerabok a vybavenia s cielom oboplavat svet, ci ako neskor hovoril doplavat aspon do Cierneho mora, lod opustil a udajne na tomto mieste stala uz niekolko rokov. O to prekvapivejsie pre mna bolo, ked som vovnutri nasiel iba par litrov vody. Ako som si teda prekliesnil cestu popod plesnive mokre stare derave bazeny a po strmych schodikoch som zisiel do tmaveho zatemneneho salona, nasiel som medzi mnozstvom vseliakych starych veci, kybel, ci strary hrniec a handru ci skor stare teplaky, aby som aspon tak tej zufalej lodi pomohol a vodu povylieval.

Presiel dalsi rok a na jesen 2017 uz bola lod aspon pod poriadnou plachtou.

EŠTE NA VODE

Pod plachtou to spociatku vyzeralo celkom romanticky, hlavne v kokpite. Hned ako som odstranil velke kormidelne koleso a mohutny kormidelny stlpik ziskal kokpit znovu priestor na ktory som sa matne pamatal. Horsie to bolo v salone a aj v prednej a zadnej kajute, kde sa stale nachadzalo mnozstvo haraburd a inych nepotrebnych veci, casto uplne nevhodne umiestnenych do interieru.

Postupne som z lode odmontoval vpodstate vsetko co nebolo sucastou samotneho trupu lode. Zmizlo nerezove zabradlie, predny kos ako aj zadne badeplato, vyvezovaky, kotevny navijak, voziky a kolajnicky, vincne, drziak stazna, ale aj cast teakovej paluby. Spolu s tym som odniesol haldu dreva, dosiek ktore sluzili ako policky, dverok ako casti skriniek ci inych preglejok ako stolikov a pod. Bolo to v case, ked som napocital asi 10 kritickych miest ktore bude treba sanovat. Prevazne sa jednalo o samotnu obsivku v jej nadponorovej ale aj v podponorovej casti, ale aj miesta na prednej ako aj zadnej palube. Uz teraz som to odhadol na asi 600 hodin roboty a to som este nevedel na co vsetko este narazim. S rekonstrukciami lodi som v tej dobe uz mal slusne skusenosti, naposledy s celomahagonovym clnom Boesch vid www.plavidla.sk/gallery

ROK 2005 -2010

Bola to doba, ked pod taktovkou jej noveho majitela lodka prechadzala velkou rekonstrukciou. Okrem novej teakovej paluby, nerezoveho predneho kosa ako aj zadneho badeplata lod ziskala nove vanty, veterne kormidlo urcene na pripravovanu plavbu okolo sveta, zachranny ostrovcek pre 4 osoby, kompresorovu ladnicku, nove baterie, rollref, ci velku genu, solarny panel ci mechanicky zachod, luknu na prednej palube ako aj okna na prednej aj zadnej nadstavbe, navigaciu, menic, hydrauliku kormidla a velke teakove kormidelne koleso, autopilot, novy motor a este urcite nieco na co som 100% zabudol alebo o tom ani neviem. Znovu jej bol privareny spodny diel kylu, ktory sa pred par rokmi rozhodli odrezat, lod ziskala nove natery pod aj nad vodoryskou, ocelove casti ako hriadel motora ci trn kormidla boli vymenene za nerez, 90l nadrz na naftu, atd.

Lodke sa zdanlivo darilo, ale ako ukazala buducnost bola to len klamliva iluzia... foto jej stastneho majitela teteliaceho sa na novucickej teakovej palube :-) cca. rok 2008

DECEMBER 2017 - ZERIAV

Po kratkych pracach priamo na vode pocas druheho polroka 2017 som sa definitivne rozhodol zacat lod seriozne opravovat na suchu. Bola to vpodstate uplna nutnost a hoci do lode netieklo, samotny trup vyzadoval nielen opravy z vnutornej strany ale minimalne reviziu zo strany vonkajsej. Moje obavy sa hlavne spajali s mrtvym drevom ,,dead wood,, ktore tvori prechodovu cast medzi ocelovym kylom a samotnym trupom lode. Jedna sa asi o 25 cm vysoku vrstvu masivneho cerveneho smreka, ktory uz v minulych rokoch vykazoval pritomnost vody po tom, ako sa pod vrstvu laminatu ktorou bol olaminovany dostala voda. A kedze podponorovej casti akejkolvek lode pripisujem najvacsiu prioritu, lod musela ist z vody von.

Je par dni pred vianocami a moja nova hracka visi vo vzduchu a hojda sa v povetri. Je zavesena na dvoch lanach ukotvenych priamo v strede salona o sroby kylu. Je to jednoduche a pritom velmi prakticke riesenie navrhnute autorom celeho projektu Agat - polskeho lodneho inziniera Z. J. Milewski. Nikdy predtym som ziadnu inu svoju lod nezeriavoval a tak mam z toho celkom tremu. Je sice zima ale fuka len slabo a slnko mi zlepsuje naladu. Cas je drahy a po par minutach uz lod sedi bezpecne na jej sice starom, ale po par zasahoch opat funkcnom privese. Trup je az podivhodne cisty, bez skebli ci rias akoby bola lod vo vode nie 3-4 roky ale iba par mesiacov.

DEADWOOD a SKEG

Mna ale hlavne zaujima ,,dead wood,, a tak vybaveny ostrym dlatom ihned odstranujem vrstvu laminatu. Ide to podla mojho ocakavania velmi lahko a o to viac sa trasiem ako to drevo bude vyzerat. Moje obavy sa nastastie nenaplnili. Cerveny smrek je aj napriek par miestam ktore budu vyzadovat lahku sanaciu stale vo velmi dobrom stave a niekolkorocne kupanie sa, mu zdá sa, vobec neuskodilo.

Pripajam zopár foto zachytávajúcich proces restaurovania az do stadia pred opatovnym olaminovanim.

Kedze lodka je klasicky long keel aj s drevenym skegom, musel som sa zblizsia pozriet aj nan. Napriek tomu ze je skeg vertikalne presrobovany durch dlhymi zavitovymi tycami a horizontalne srobami co drzia spodny uchyt kormidla, bol uplne v poriadku. Zhnite miesto som naopak nasiel az hore pri kyle a tak som to musel vyspravit.

KYL

Okrem mnozstva uplne zbytocnych papierov, skic, faktur ci vypisov z banky a navodov na pouzitie k veciam, ktore medzicasom uz niekto ukradol, znehodnotil, ci sa proste stratili, som k lodi ziskal aj originalne vykresy. Snazim sa lod na privese dostat do vodovahy a pritom zistujem, ze aktualny ponor lode neodpoveda ponoru podla vykresov. Lod sedi na zadku, vodoryska neozodpoveda vodoryske na vykrese a kyl je pravdepodobne odpoved na moj problem, resp. jeho spodna dovarena cast. Rozhodol som sa ju teda odstranit. Odrezok mal neuveritelnych 600kg...

KORMIDELNY LIST

Hned ako som ho uvidel, bolo mi jasne ze ho bude treba vymenit. Napuchnute bubliny nevestili nic dobreho. Osmoza a hniloba. Az som sa tesil ako ho urobim poriadne, ale nikdy by som vtedy neveril kolko s tym bude prace.

PREDNA PALUBA

Jednou z prvych veci s ktorymi som sa na lodi zacal zaoberat bola predna paluba. Bolo to este v case ked bola lod na vode a ked sa mi pri demontovani palubneho vybavenia ako zabradlia ci kotevneho navijaka zacalo prave tam, nejako podozrivo velmi lahko a relativne velmi casto, prebarat dlato skrz samotnu palubu... Rychlo som pochopil, ze to asi nieje v poriadku a kedze odhalovanie skrytych vad a s tym spojena destrukcia ma vpodstate bavi, coskoro som mal na prednej palube dieru, cez ktoru svetlo krasne presvetlilo cely do niekolkorocnej tmy ponoreny interier. V podstate sa jednalo o dost velky pruser, kedze bolo treba uplne odstranit teakovu palubu, potom preglejku a hlavne vymenit cely jeden palubnik, presne v mieste kotevneho navijaka. Voda si v priebehu rokov nasla cestu popri mohutnych sroboch ktorymi bol navijak upevneny a z volakedajsieho pevneho nosnika zlepeneho z vrstiev cerveneho smreka, ostalo iba zhnito sprachnivele torzo. Netrvalo dlho a novy palubnik patricne naddimenzovany a zlepeny tentokrat z vrstiev dubu, nahradil stary kus a stal sa tak asi najpevnejsou sucastou prednej paluby.

ZRKADLO

Potom ako som zistil, ze z lode musi ist skutocne vsetko prec co nie je priamo sucastou samotnej kostry a obsivky, dostal som sa konecne na miesta dovtedy predomnou skryte. Pocet kritckych miest sa sice zasadnym sposobom nezvacsil, ale zasadnym sposobom sa zvacsil rozsah poskodenia na jednotlivych kritickych miestach. Z par decimetrov sa zrazu stalo par metrov stvorcovych poskodenej obsivky casto aj s prisluchajucimi pozdlznikmi ci dokonca samotnymi rebrami. Jednou z najzdevastovanejsich casti bola aj cast zrkadla.

POSKODENA OBSIVKA a REBRA

Kym som sa definitivne rozhodol, ze idem do tohoto sialeneho projektu, dlho som rozmyslal. V tom case som hladal vhodnu lod na zamyslanu plavbu okolo Europy ci skor, ako sme plavbu s priatelmi pracovne nazvali , z hausboatu na hausboat. Prechadzal som rozne lodne bazare a dokonca som aj vydrazil HR Monsun 31 na ebayi, z coho ale nasledne zislo zasluhou jej majitela... Ramonu som dobre poznal, staval ju totiz nas sused. Pamatam sa na nu od 10 ci 12 rokov, ked som sa okolo jej kostry motal a dokonca pomahal natierat ten prives na ktorom teraz sedi. Bola to prva plachetnica na ktorej som sa 1993 tesne po napusteni Gabcikovskej priehrady uplne sam na plachty plavil, potom, ako sa sused opil a zaspal. No a ked sa mi dostalo do ruk video z tejto plavby, bolo rozhodnute. Par zhnitych a doslova sprachnivelych preglejok co volakedy boli ako obsivka ma predsa nemoze zastavit a projekt ktoreho vysledok je od zaciatku vyhraty ma predsa nemoze zaujimat. Nebola to moja prva lod, ale mozno posledna a tak som k tomu aj zacal pristupovat.

PRAVA A LAVA BORTLAJSNA

Ked som sa asi po styroch mesiacoch kazdodennej prace konecne vymanil zo zajatia nekonecnej vymeny preglejok vnutornych casti obsivky a konecne vyliezol na svetlo sveta z tmaveho podpalubia, narazil som na novy dovtedy nezisteny problem. Voda prenikajuca do stien obsivky pritekala cez neutesnene diery srobov a skrutiek upevnujucich nielen oderkovu listu ale stlpiky zabradlia a ine sucasti palubneho vybavenia, co malo za nasledok postupnu likvidaciu neustale zmacanych preglejok obsivky. Hniloba tak postupne napadla nielen samotne preglejky ale aj tvrde drevo bortovych dosiek. Nakolko vsak samotna bortlajsna bola naprojektovana ako zlepenec dvoch seberovnych dosiek, casto sa hniloba zastavila prave na ich lepenom spoji. Napriek tomu rozsah poskodenia hlavne lavej bortlajsne bol ako hovori moj kamarat, mohutny.

NIEČO O LODI A JEJ PROJEKTE

Jacht typu AGAT pochádza z pera významného polského lodného inžiniera Zbigniewa Milewski. Lod bola naprojektovana v 60 rokoch ako namorna plachetnica vhodna na amatersku stavbu. Znamejsia je ale jej vacsia sestra jachta Ametyst (1959) alebo Kings Ametyst (1962). Zaujimavostou je, ze pocas 60 rokov sa v Polsku stavalo 1200 podobnych lodi rocne a vacsina z nich bola urcena na export, hlavne do USA. Vid. www.msz.gov.pl/resource/3d4987ef-9ea0-4d44-8117-ad61eb1a1510:JCR . Trup lode je jedenkrát lomená šarpia. Kostra lode je drevená. Obšivka je preglejková s vrstvou laminátu. Typ lode kuter, centralkokpit.

	Dlzka lode: 9,22m, Dlzka HVR: 7,45m Sirka lode : 2,6m Vytlak lode: 3,5t Hmotnost balastu : 1,6t Ponor : 1,4 -1,6m Plocha plachet : 35m2 Motor: zabudovany

ČAS UTEKÁ ...who cares? (11/2019)

a mne sa tak, ako už minulý rok o takomto čase opäť nepodarilo dokončiť veľa vecí, ktoré som plánoval. Beriem to ale ako fakt a uvedomujem si, že to proste má a nemôže byť inak. Ako hovorí moj kamarát ,, pán boh to tak chcel ,,. Takáto vec si jednoducho vyžaduje svoj čas. Na rozdiel od stavby novej lode si oprava starej vyžaduje podstatne viac času. Najprv všetko rozobrať, potom zachovať, sanovať, znovupoužiť čo sa dá, následne poškodené veci opraviť, vymeniť, nahradiť ale tak, aby sa nakoniec stali súčasťou pôvodného celku. Tá posledná faza, stávanie sa súčasťou celku, je asi najnáročnejšia. Demontuje sa vpodstate jednoducho, opravuje tiež, ale celé to zladiť a zjednotit, to je problém. Nie len kôli tomu, že zrazu zistíte že tých pár vecí čo ste nemuseli meniť a ktoré ste považovali doteraz za krásne teraz zrazu vyzerajú ako hrdzavý nárazník na novonastriekanom aute, ale hlavne kôli tomu, že už toho máte za sebou celkom dosť a chcete aby to nakoniec nejak aj vyzeralo...

Keď sa teda vyvarujete začiatočníckych chýb a nerozoberete viac ako reálne dokážete opraviť, opravy sa vám podaria a vy opravíte všetky dôležite veci a nezakopete sa na nepodstaných detailoch ktoré vás zabijú, máte reálnu šancu dokončiť vec a dostať sa na vodu. Píšem to preto, lebo práve teraz sa nachádzam v štádiu keď by som sa už aj mohol ... ale stále nemôžem...

Za posledných 6 mesiacov som toho stihol veľa ale este dva teple mesiace by sa mi zišli...

Nadstavba zadnej kajuty: Kôli hnilobe bolo treba vymeniť celú strechu aj s novým posuvným deklom, zvýšiť boky a sanovať zadnú stenu s oknami.

Lukna na prednej palube: Bolo nutné ju znovuosadiť, tentokrát však nad úroveň paluby

Lôžko motora: Nové lôžko motora s použitím starých pozdĺžnych ocelových nosníkov

Kokpit: po odstránení odlepujúceho sa teaku a výmene časti stien spodného, horného ako aj predného či zadného kokpitu bolo nutné veľkú časť kokpitu prelaminovať, vytmeliť a natrieť. Následne som sa rozhodol kokpit trošku vyčačkať a použiť aspoň trošku z pracne zachráneneho a revitalizovaného teaku.

Nadstavba prednej kajuty: kedže, hniloba sa nevyhla ani tejto časti lode musel som vymeniť časť strechy a pri tej príležitosti som navýšil strechu o 5 cm, čím som získal stojnú výšku aj v prednej časti salóna.

Nádrž 150lit: aj keď sa predošlý majiteľ chystal okolo sveta, poriadnu nádrž nemal...

Ako sa rodí záchod: a nemal ani záchod a aj keď ho kúpil, nedokázal ho namontovať... Trebalo ale najprv nájsť miesto na záchod, vymyslieť a následne vyrezať a zlepiť masívnu podlahu, fekálny tank atď...

Nové steny v salóne: keďže sa staré dýhy na stenách salóna časom poodlepovali, popraskali a poodpadávali bolo ich treba nahradiť ... Nové sú už vyrezané a namorené, treba ich už iba prilepiť...

Predný kôš a kotevný naviják: aj napriek tomu, že všetky časti lode, nerezové časti nevynímajúc, dostali v priebehu času zabrať, snažím sa ak sa dá všetko použiť aj keď to nie je často najjednoduchšia cesta a ani najlacnejšia. Starý predný ale aj zadný kôš sa vracia na pôvodné miesto, vyberám optimálne nové miesto na predné vyväzováky a starý mechanický kotevný reťazový naviják, pôvodne vraj z rakety mením za drahý elektrický z obchodu :-). Na provu lode osádzam nový mohutný preklápatelný kotevný výložník a po bokoch paluby umiestňujem teakove lišty,, fuslajsne,,. Všetko je zatiaľ provizorné, kým sa zas vonku neoteplí...

Fúúú, tak snáď už čoskoro :-)

Fúúú preto, lebo už mám toho fakt dosť a čoskoro, lebo tentokrát to už začína vyzerať trošku reálnejšie, že sa to nakoniec podarí :-) Ak som si minule myslel, že by som už aj mohol... , teraz sa už snáď nemýllim...

Opäť je tu jeseň, lístie padá zo stromov, rýchlo sa smieva a okolo krákajú stovky či tisicky vrán či havranov. Ešte pred chvíľou sa nedalo vydržať na slnku a dnes ho človek neuvidí kľudne aj pár dní. Ticho, hmla a prichádzajúci chlad, to je to čo mám na jeseni rád. Posledné teplejšie dni som naštastie stihol ponatierať skoro všetko čo som plánoval stihnúť ešte pred zimou. Loď je tak vpodstate zvonku celá natretá základnou epoxidovou farbou a to vo viacerých vrstvách. Podľa iinformácie od výrobcu farba môže slúžiť aj ako vrchná. Keďže som sa ale dodnes nerozhodol o finálnom farebnom riešení trupu, vrchnou polyuretánkou som zatiaľ natrel iba obe nadstavby. S farbou sa natieralo presne tak, ako hovoril starý Hóokal z Brna. Palubu čaká ešte určite náter potišmykovou farbou, ale keďže mi osádzanie stĺpikov, vlastne ich vyvýšených základní zabralo veľmi vela času a ešte som nenalepil ani teakové fuss relingy, protišmykovku som si nechal na koniec. Palubu mám ale na moje potešenie vpodstate vodotesnú, aj keď sem- tam malé štvorčeky lepiacej pásky upozorńujú na prelepené malé dierky, práve po šróboch na spomínané fuss relingy. Vyvýšené základne všetkých stĺpikov, košov, vantov, vazákov, kotevného navijáka, či vtokov nafty, vody a waste tak eliminujú možný prienik vody z paluby do podpalubia. Práve toto bola Achilova päta tejto lode v predchádzajúcom období, keď sa kvapka po kvapke dostávala malými netesnostiami do trupu lode a postupne tak odhnila nielen vrstva paluby ale aj časť obšívky a dokonca aj rebrovania. Ako sa tak posledné dni rýchlo ochladzovalo, natierať ani tmeliť sa už nedalo, ale stále bolo pár hodín ešte aspoň 15 stupňov, rozhodol som sa v slabej chvíli, že prilepím na finál teak do kokpitu. Sú ale veci na ktorých vám záleží a kedže ich nechcete pokašlať podvedome ich odkladáte na neskôr - na vhodnejšiu dobu. Doba nedoba, teak som prilepil a aj keď som to stihol len tak tak, dnes sa vždy poteším, keď vleziem po rebriku do lode a vidim tie krásne teakovým olejom lesknúce sa pásiky Barmského teaku. Okrem toho, že mi to evokuje dovolenku v Thajsku, teší ma, že som takto zachránil aspoň kúsok z tej starej teakovej paluby.

Koncom roka ešte stíham velmi pracne ale nakoniec k vlastnej spokojnosti vyrobiť 125l nádrž na pitnú vodu a 50l nádrž na fekál. Vôbec nebolo jednoduché nájsť vhodné miesto, vymyslieť tvar, umiestniť prítoky a odtoky, miesta na plaváky, vnútorné výstuhy, či odvzdušnováky a celé to vyrobiť. Zabralo mi to veľmi veĺa času, ale neviem si predstaviť, že by som to nechal vyrobiť a následne by som musel nechávať dorábať jednotlivé dopredu nedoriešiteľné maličkosti. Fekálny tank mám tak hneď vedľa mechanického záchoda a vodná nádrž je priamo pod lôžkom v salóne, vpodstate rovno nad ťažiskom lode. Dokončil som aj podlahu v záchode, ktorá funguje ako vodotesná vyberateľná vaňa, ktorá zabraňuje zmáčaniu bilge dna pod samotným záchodom.

Pomaly prichádza čas aj na elektroinštalácie. Zatiaľ som osadil prvé dva 6 vypínačové elektropanely, dva budíky na vodu a palivo a bilge pump vypínač. Pravdepodobne však ešte budem potrebovať ďaľši 6 vypínačový panel. Hľadám miesta na pozičné svetlá, pozerám katalógy a snažím sa objednať vhodné svetlá do interiéru, riešim spôsob ako ich upevniť atď.

Mojej pozornosti neuniká ani motor. Potom, ako som kôli sklonu hriadele upravil mohutný nerezový nosník na ktorom motor sedí, musel som vymyslieť spôsob ako celý nosník upevniť tak, aby som mohol v budúcnosti keď to bude nutné, motor čo najjednoduchšie vybrať. Motor váži vyše 120kg a je umiestnený pod kokpitom lode. Keďže momentálne dokážem kokpit demontovať a to aj spolu s vyvýšeným prahom dverí hlavného vchodu, viem s motorom manipulovať. Robím tak vždy keď potrebujem vybrať hriadeľ vrtule a pod. Motor jednoducho zavesím a presuniem do salóna. Motorový priestor tak ostane úplne prázdny. V budúcnosti však, keď kokpit a prah vchodu bude tvoriť jednoliaty vodotesný celok bude k motoru len obmedzený prístup. Vymyslel som ale spôsob ako motor jednoducho vybrať bez väčších problémov. Systém spočíva v koľajnici s vozíkom upevnenej na hornej stene motorového priestoru. Motor sa pomocou jednoduchého systému zavesí, následne nadvihne a po koľajnici posunie smerom do salóna.

20.12.2020 to bolo 3 roky čo som loď vytiahol z vody a v rovnakom čase sa konečne dostávam aj k sťažnu. Loď bola projektovaná v dvoch verziách. S dlhším 11m sťažnom a s kratším 10,5m. Ponor tak mohol byť 1,6 alebo 1,4m. Môj stažeň mal pôvodne 11m ale keďže ja sa s loďou plánujem motať aj po riekach a ponor chcem mať čo najmenší, rozhodol som sa sťažeň skrátiť. Nestačí mi ale iba z neho odrezať. Predchádzajúci majiteľ totiž bohužial stratil sálingy a kovania, včetne hlavy sťažna... Stažeň som už teda skrátil na 10,5m, nové kovania na upevnenie sálingov som nechal vyrobiť, sálingy som kúpil a podarila sa mi znovupoužiť pôvodná alu hlava sťažňa. Momentálne pracujem na systeme ,,mŕtveho muža,, a pripravujem sa na stavanie sťažňa. Plánujem použiť existujúce vanty, ktoré však určite budú, ako už všetko na tejto lodi vyžadovať minimálne mierne úpravy. Celý systém som sa nakoniec kôli jeho zložitosti rozhodol predsa len vyskúšať a natrénovať v ,,laboratórnych podmienkach,,. Je 9.3.2021 a sťažeň síce nie na lodi ale na pevnej zemi po prvý krát po x rokoch opäť stojí !!! :-)

Napriek pretrvávajúcim mínusovým teplotám počas posledných týždňov som moju pozornosť venoval prednej kajute a jej bočnej výdreve. Pôvodné veľmi vkusné mahagonové olištovanie padlo počas predchádzajúcej prestavby čiastočne tiež za vlasť a aj keď som sa aj tu snažil použiť každé preživšie ,,drievko,, , nevyhol som sa novovýroby celej ľavej strany kajuty. Priestor som však nanovo obohatil policami po oboch stranách. Predná kajuta tak spolu s novou teakovou podlahou, mahagonovým čelom kóje s teakovým olemovaním a spomínanými mahagonovými lištami začína celkom dobre vyzerať. Nebol by som to ja, aby som niečo neurobil aj s oblúkom pod sťažňom. Vždy ma fascinovalo ohýbanie masívneho dreva ,,steam bending,, a tak som si to veľmi rád sám vyskúšal.

	steam bending

Stále je vonku zima 04/2021, čo mi robí neskutočné problémy a komplikuje mi život a tak sa púšťam do vecí, ktoré by som asi inak ešte nerobil. Pustil som sa teda do sprayhoodu. Pôvodne som to plánoval ako pevnú konštrukciu a už som aj mal aký taký prototyp a špekuloval o spôsobe finálneho prevedenia, avšak model mi ukradli. Asi to tak pán boh chcel a tak dnes robim model nanovo.

Je 17.12.2021 a dnes je to presne 4 roky čo som loď vytiahol z vody a v Aprili to budú štyri roky čo tú loď robím. V priemere mi to vychádza asi na 4 hodiny denne 5 dní v týždni, čiže asi 4000 hodin. V lete 2021 som toho stihol dosť velľa, ale do vody som sa opäť nedostal. Myslel som, že najneskôr v Septembri, potom Októbri a dnes dúfam, že to dám do vody medzi sviatkami. Bude to asi len na pár dní, hlavne kôli vodoryske, vrtuli či kormidlu, ale dúfam. že všetko bude ok a budem lámať lady aj dlhšie :-). Je Február 2022 a loď je stále na suchu. Nakoniec som zmenil názor a pochopil, že ak nemáte loď na 100% hotovú tak do vody v zime nepatrí. Vlastne som na to prišiel, keď som si uvedomil že nemám sprayhood, no a bez sprayhoodu sa v zlom pocasí dá plavať ale ako hovorí môj dobrý kamarát... dá ,, ale načo,,. Spustenie na vodu som teda opať odložil.

Rok 2022

...už je to snáď min 2 roky, čo som si myslel, že by to už mohlo plávať... Nebudem klamať, keď poviem, že som sa vtedy šeredne mýlil. Je ale 10 mája 2022 a loď ide do vody!!! Tie posledné dva roky uplynuli rýchlejšie ako si dokážem predstaviť a sám seba sa pýtam čo som vlasne robil? Inými slovami, pred tými dvoma rokmi som ani netušil čo všetko ešte na mňa čaká... Loď je ale opať po 4 rokoch a 4000 hodinách práce na vode. Až na netesný gulový ventil odpadu zo záchoda do lode netečie. Ventil musel údajne v minulosti zamrznúť, čo je dosť možné. Natečená voda ale ostáva v hadici a ani by som o nej nevedel, nebyť voľnej skpásky.

Kontrolujem čo sa dá a pozerám vodorysku. Namaĺoval som ju presne podľa projektu a tak som veĺmi zvedavý kde vlasne bude, potom ako som odrezal 30cm a 600kg z ocelového kýlu. Prekvapivo je presne podľa výkresu, aj keď je ponor momentalne o 30cm menší.... Hmotnosť lode je teda aktuálne 3600kg. Daĺši krok = motor. Keď som sa pred 5 rokmi rozhodoval či sa do tohto projektu pustiť bol motor asi jedniný dôvod za. V tej dobe to bola jediná 100% fungujúca súčiastka na celej lodi. Spájam teda dva el. konektory, pripájam batériu a už sa teším ako ho naštartujem. Moja radosť si však dáva na seba poriadne počkať. Motor Yanmar 3Ym30 s nabehanými 3 hodinami neštartuje. Motor za 4 roky odpojený od nafty, bez pravidelneho preštartovania nechce naskočiť. To že vyschlo vstrekovacie čerpadlo a nedáva naftu zisťujem až neskôr. Zháňam teda servis. V snahe vyhnúť sa prípadným škodám pri svojpomocnej demontáži čerpadla kontaktujem Yanmar ale bez akéhokoľvek výsledku. Dealerska sieť Yanmar SR ale aj CR zjavne nefunguje a centrála v Hamburgu o môj problém nejavi vôbec záujem... Celé to trvá niekoľko týždňov kým sa to vyrieši, ale mne to vlastne vôbec nevadí - na lodi mám stále milión vecí čo treba urobiť.

Okrem výroby nerez konzoly kormidelného stĺpika - vlastne jeho horného oblúka či madla, staviam sťažeň - systémom One man show, s cielom pomerať definitivne dĺžky vantov. Potom, ako som si to pred asi 2 rokmi odskúšal na brehu s konzolou stažňa prišróbovanou o zem, neplavávam tentokrát do úplne neznámych vôd. Problém mi prekvapivo nerobí ani húpanie sa lode a mierny vietor. Sťažeň staviam a opätovne spúšťam niekoĺkokrát za sebou a užívam si pohĺad na loď so vztýčeným sťažňom. Je leto a je veľmi teplo. V lodi mám bežne cez 33 stupňov a teplotu na povrchu paluby mi namerali až 63 stupňov. Na lodi sa bez pravidelného kúpania nedá pracovať a tak utekám a snažím sa niečo robiť v tieni garáže. Bojujem tam s budúcim sprayhoodom či skôr presnejšie povedané s jeho prednou pevnou časťou. Kostru, či skôr model budúcej plátenej konštrukcie som si nahodil ešte v zime 2021, keď som ju zbúchal zo starých trubiek zo strešného nosiča z Favorita a provizorne potiahol starou kryciou plachtou z motoraku a tak sa teraz snažím k tomu dopasovať nejak ten predok. Medzičasom skúšam plávať aj s pomocným 4 taktným 5 koňákom zaveseným na zrkadle. Loďka si s ním na kľudnej vode veselo a potichu vykračuje cca 5km rýchlosťou a to asi na pol plynu. Motor reálne ani neni v kokpite počuť a plavba s ním je veľmi príjemná. Sila ale aj manévrovateĺnosť sa so zabudovaným motorom nedá vôbec porovnať, ako neskôr zisťujem.

Je 11.8.2022 ja konečne úspešne prvý krát štartujem hlavný motor. Zabudovaný motor s výkonom 30 koní dosahuje pri 1800 otáčkach 8km/hod, čo vyzerá byť optimálna rýchlosť lode pod motorom. Motor zároveň pri 1800 otáčkach dosahuje max krútiaceho mometu a min spotrebu. Vrčkám si teda po prístavnom bazéne, motor pomaly zabehávam, testujem hydraulické kormidlo, ktorému stále neverím a snažím sa loď dostať do ruky. Motor sa má zabehávať prvých 10 hodín prevádzky, čo v praxi znamená dodržiavať určitý odporúčaný režim. Na otáčkach teda pridávam len opatrne a na predpísaný čas. Pomaly však dosahujem 6 uzlov/ 11,2km/h pri 2600ot., čo pre mňa v praxi zanmená asi max pohodlnú cruising speed bez zbytočného tvorenia vĺn a zanárania zrkadla. Do max výkonu motora mi ešte stále ostáva 600 otáčok :-).

Je júl 2023 a loďka je na vode už vyše roka. Veľmi ma to teší. Stále pláva, bez toho aby do nej tieklo, a to či už zospodu alebo z vrchu. Doteraz som stihol naplávať na motor asi 50 hodín a to nielen počas posledných pár teplých mesiacov, ale aj počas zimy. Pochopil som, že ak je teplota vzduchu min 5 stupňov, nefúka a hladina Dunaja, či skôr jeho prietok nepresahuje na vodostave Devin 2000 m/kubických, môžem vpodstate kedykoľvek vyplávať a zvládnem sa bez väčších problémov aj proti prúdu vrátiť. Väčší prietok ale razantne limituje moje možnosti návratu. Rýchlosť prúdu rieky vyše 8km/hod, je pre mňa, či skôr pre moju 7,5 metrovú vodorysku vpodstate neprekonateľný. Loď potrebuje dosiahnuť rýchlosť min 2.5 až 3km/hod, aby bola ovládateľná a plavba bola bezpečná. Zistil som napríklad, že aj okoloidúca nákladná alebo výletná loď vie zrýchliť prúdenie rieky v jej blízkosti o cca 1.5km/hod, čo môže pre vás znamenať problém hlavne v zúžených či inak kritických miestach. Zároveň som zistil, že ponor vyše jedného metra je na Dunaji vážny problém a nasadnutiu na plytčinu sa s takýmto ponorom určite nevyhnete. V lepšom pripade nasadnete na blatové dno, v horšom inde... Ja som už stihol nasadnúť 2x a tak mám už aj s týmto aké také skúsenosti.

Pomaly sa teda s loďkou zoznamujeme a každá plavba prinesie niečo nové, čomu sa potom treba venovať. V zime to bolo napr. vyvedenie teplého vzduchu od motora do kokpitu, v lete naopak privod čerstvého vzduchu do motorového priestoru. Stále viac a viac zdanlivo nepodstatných maličkostí nachádza svoje miesto a človek prichádza na to, že aby bola plavba prijemnou, loď musi byť v absolútnom poriadku.