Osud lode „múzeum“ Kriváň

Trojvrtuľový remorkér KRIVÁŇ - jediný svojho druhu v prevádzke ČSPD.

Loď postavená v roku 1954 v lodeniciach Komárno. Jednalo sa o vlečný remorkér s celkovou dĺžkou 66,10m, šírkou 9,22m a ponorom 1,06m. Loď bola pövodne poháňaná troma 8 valcovými dieslovými motormi 8L275 o celkovom výkone 2100koní. Rýchlosť plavidla na tichej vode bola 20 km/h. Spotreba predstavovala cca 350 l/hod. Objem nádrží 105ton.

História

Z histórie vieme, že už pri uvedení lode KRIVÁŇ do prevádzky sa v dôsledku (pre riečne lode netypickej) inštalácie troch lodných motorov prejavovali na lodnom trupe nežiadúce vibrácie, ktoré údajne viedli až k praskaniu zvarov lodného telesa. Tento problém však konštruktéri postupne úspešne doriešili a z lode KRIVÁŇ sa stala pýcha ČSPD. Remorkér úspešne pracoval aj v Kataraktoch, nakoľko svojim výkonom 1560 k bol v čase jeho prevádzky vo flotile ČSPD jej najsilnejším plavidlom. Prvým veliteľom lode KRIVÁŇ bol kapitán Maximilián ORSÁRY.

V r. 1999 bol ,,predaný, či skor odovzdaný za 1,- SKK podnikateľovi a bývalému ministrovi kultúry Ľ. Romanovi, napriek tomu, že v tej dobe malo o loď záujem Slovenské technické múzeum s pripraveným rozpočtom 3 milióny korún. Kriváń bol následne prestavaný a to aj za výdatnej pomoci študentov Strednej priemyslenej školy na Fajnorovom nábreží a na lodi sa v tom čase spravili nevratné zásahy do trupu a zariadení, ktoré fakticky zmenili túto loď na nepojazdný čln.

Od 1.5.2001, počas posobenia p. Romana ako župana Bratislavského samosprávneho kraja, bol Kriváň sprístupnený ako reštaurácia a občas ako "múzeum".

Ako "múzeum" sa prezentovala časť strojovne a kormideľňa so zbierkou niekoľkých artefaktov. Prakticky sa tu však nenachádzala žiadna dokumentácia a historické materiály o plavbe, či samotnej lodi. Napriek tomu, to bola v tej dobe jedinná aj keď veľmi skromná expozícia, ktorá v kontexte samotného celku lode tvorila zaujímavú súčasť dunajského nábrežia a stále predstavovala možnosť vzniku skutočného lodného múzea, pre ktoré bol Kriváň povodne zverený do rúk p. Romana.

foto: Emil Schenk

Na jar r. 2010 z nábrežia Dunaja zmizol. Našli sme ho v bazéne SVP závod Dunaj, Vlčie Hrdlo, pod kuratelou majstrov s autogénom. Z Kriváňa zostal iba spodný trup. Na ňom sa buduje čosi čo nemá nič spoločné s loďou. Aj takto môže skončiť snaha zarobiť na pamiatke. Bez znalosti histórie a ignorovaním rád odborníkov. Na podnet ľudí, ktorým konanie podnikateľa Ľ. Romana neostalo ľahostajné, bola začiatkom roku 2011 nafilmovaná reportáž v STV viď link: http://www.stv.sk/online/archiv/reporteri/?id=43977&scroll=37

V oficiálnych prehľadoch múzeí SR sa Lod Kriváň nikdy ani neuvádzal.

Viac nájdete na : http://www.plavba.net/products/krivan/