Lodnícky domov

Keď vroku 2005 vBratislave na Pribinovej ulici zbúrali koli novej výstavbe ventra Eurovea Dom lodníkov, málokto vedel, že pôvodný dom lodníkov, či skôr Lodnícky domov pokojne stojí na svojom mieste vsusedstve Mosta Apollo, hneď vedľa modrej budovy ŠPS - Štátnej plavebnej správy a od toho zbúraného je starší oniekoľko desiatok rokov.

Inšpiračný zdroj vychádzajúci z architektúry lodí
Funkcionalistická budova, neprehliadnuteľná najmä vďaka pozorovacej veži, bola postavená vrokoch 1940 – 1942. Stavbu si objednala afinancovala účastinná spoločnosť Slovenská dunajplavba. Budova slúžila na krátkodobé ubytovanie členov lodných posádok, ktori čakali na príchod plavidiel, na ktoré sa mali nalodiť - teda striedať kolegov, ktori tam už určitú dobu plávali. Kedysi bola úroveň diaľkovej komunikácie (telefóny, telegraf) slabá, takže striedajúci lodníci boli povolaní so značným predstihom a ubytovaní v tomto zariadení do prichodu ich plavidla. V prípade členov posádok vlečných člnov to boli kompletné rodiny i s deťmi, odtiaľ ten názov "Lodnicky domov".

Hlavnou charakteristickou črtou stavby sú zaoblené bočné fasády aspomenutá vyhliadková veža. Takto dokumentuje svoj inšpiračný zdroj vychádzajúci zarchitektúry lodí. Lodné nadstavby a kapitánske mostíky akoby sa preniesli na breh. Interiér budovy tvorí pomerne veľká jedáleň na prvom poschodí. Striktne rozdelená na časť pre mužstvo adôstojníkov. Štandardné ubytovacie priestory sa neveľmi odlišujú od najobyčajnejších hotelových izieb. Štvrté poschodie skrýva malé prekvapenie. Dva byty, ktorým nechýba hosťovská izba, kuchyňa, špajza, miestnosť pre slúžku, WC akúpeľňa.

Autorom projektu zaujímavej budovy je Július Lehocký. Málo známy bratislavský rodák, slovenský architekt, ktorý napriek tomu realizoval niekoľko dodnes viditeľných objektov. VBratislave je to napríklad projekt podstavca pre sochu P. O. Hviezdoslava. Je veľmi pravdepodobné, že sDunajplavbou spolupracoval intenzívnejšie avdlhšom časovom období. VKomárne sa totiž nachádza typovo veľmi príbuzná budova bratislavskému Domu lodníkov. Bolo by však predčasné tvrdiť, že jej duchovným otcom je Július Lehocký.

Bombardovanie prežila, nás možno nie... Krušné chvíle budova zažila počas bombardovania neďalekej ropnej rafinérie Apollo (16. júna 1944). Letecký nálet, ktorý zničil rafinériu, poškodil aj túto budovu. Rozsah škôd nie je známy, ale za zmienku určite stojí, že vtom čase ubytovaní lodníci mohli pokojne využiť protiletecký kryt, ktorý sa nachádza vsuteréne. Okvalite stavby, ktorú realizovala bratislavská spoločnosť Bohumíra aMartina Zaťkovcov, hovorí aj to, že napriek všetkým opravám aúpravám ostali na budove zachované pôvodné rolety značky Essling, dvojité drevené výplne balkónových dverí aokien, zábradlie schodiska anajmä terazzová dlažba vstupnej haly. Tá síce pôsobí popri vstupných halách funkcionalistických stavieb bánk aúradov ako ich veľmi chudobný príbuzný, ale je vnej pekne zachovaný motív ružice sfarebne odlíšeným severom.

Popri týchto konštatovaniach pôsobí priam zábavne argument, ktorý použil súčasný majiteľ objektu, Slovenská plavba aprístavy, a. s., aby odmietol zápis budovy medzi kultúrne pamiatky. Budova má údajne narušenú statiku, viditeľné praskliny avžiadnom prípade ju nie je možné využívať. Jediným vhodným riešením pre ňu má byť jej zbúranie. Ľahko posúdiť, že to asi nie je správne riešenie, pretože vbudove je dodnes prevádzkovaná rádiostanica pre spojenie splavidlami riečnej azaoceánskej lodnej dopravy.